Lomnický štít

Miesto konania: Lomnický štít a stanica lanovky na Skalnatom plese (2 vedecké stánky)

Ako človek ovplyvňuje krehkú vysokohorskú flóru?

Prezentujúci: Botanický ústav, Centrum biológie rastlín a biodiverzity, Slovenská akadémia vied

Čas: 29.9.2017 (9.00 – 16.00)

Informácie:

Vysokohorská vegetácia všeobecne patrí medzi najzraniteľnejšie typy rastlinných spoločenstiev v miernom pásme. Aby mohli rastliny prežiť v extrémnych podmienkach, museli sa im dokonale prispôsobiť. O to ťažšie však dokážu zniesť narušenie týchto podmienok vplyvom človeka a jeho aktivít. V súčasnej dobe klimatických zmien je prítomnosť človeka v tomto zraniteľnom ekosystéme výrazným činiteľom, ktorého vplyv musí byť sledovaný a na základe výsledkov predvídateľný. Lomnický štít je spomedzi tatranských štítov najintenzívnejšie ovplyvňovaný človekom a jeho činnosťou. Vďaka lanovke sa tu denne stretne množstvo návštevníkov. Na topánkach môžu priniesť semená rastlín z nižších polôh, ktoré by sa sem inak nedostali. Človek narušuje prostredie v podobe erózie pôdy a zmien jej chemických vlastností, vedie sem chodník pre vysokohorských turistov a horolezecké cesty. Lomnický štít je preto ideálnym miestom na skúmanie toho, aký vplyv môže mať ľudská populácia na krehkú vysokohorskú flóru a vegetáciu.

Tím vedcov z Botanického ústavu SAV (Centrum biológie rastlín a biodiverzity) sa od roku 2012 venuje výskumu vegetácie na Lomnickom štíte. V okolí vrcholu bolo založených 12 trvalých plôch, ktoré zachytávajú celú variabilitu podmienok a vplyvov na štíte a rozdielne prírodné podmienky na severnej a južnej strane. Plochy odrážajú samotný vplyv človeka - kontrolné plochy na miestach, kam sa ľudia nedostanú, často používané horolezecké aj turistické chodníky, a miesta ako vykladacia plošina lanovky či výpust odpadovej vody z budovy observatória. Raz ročne navštívia botanici Lomnický štít a zaznamenajú všetky druhy rastlín na trvalých plochách a analyzujú dáta z prístrojov - dataloggerov monitorujúcich teplotu a vlhkosť v intervale 1 hodiny počas celého roka. Tieto údaje pomáhajú vedcom pochopiť podmienky, v ktorých rastliny prežívajú a zachytiť ich zmeny.

Z doterajších výsledkov je zrejmé, že prirodzená vegetácia na miestach s minimálnym vplyvom človeka je dlhodobo stabilná a ani zmeny klímy nemajú významný vplyv na jej skladbu. V kontraste s tým vegetácia vystavená vplyvu ľudských (antropogénnych) aktivít ako napr. zošľapávanie, erózia či znečistenie, vykazuje zmeny už v krátkodobom časovom horizonte.

Newsletter

Zaregistrovať

Projekt je spolufinancovaný Európskou komisiou v rámci programu Horizont 2020 akciami Marie Sklodowska-Curie.

Festival vedy  - Európska noc výskumníkov 2016 - 2017, Grantová zmluva, č. 723000

Novinky

všetky novinky