Zita Tokárová nám v rozhovore prezradila, ako sa zmenil jej pracovný deň počas koronavírusu a na konci rozhovoru nájdete aj dva experimenty, ktoré si môžete jednoducho vyskúšať doma.
Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?
Zmenila sa dosť výrazne. Moja vedecká práca je viazaná na laboratórium, kde uskutočňujem svoje syntézy v rámci výskumu, ale zároveň vediem aj pedagogickú činnosť v rámci laboratórnych cvičení, ako aj experimentálnu časť aktuálne prebiehajúcich diplomových prác. Na druhej strane však, diplomové práce pred "zásahom" koronavírusu boli rozpracované dostatočne kvalitne na to, čo sa experimentov týka, aby študentky mohli bez väčších obmedzení písať a odstup od laboratória mi paradoxne dal priestor a čas na spisovanie vlastných výsledkov do formy práce potrebnej pre dosiahnutie vyššieho kvalifikačného stupňa.
Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?
Keďže sme plnohodnotná štvorčlenná rodina s dvomi deťmi v predškolskom veku, môj deň má viacero fáz vďaka čomu sa nestíham nudiť. Ráno a dopoludnie je venované rodine - príprava jedál, edukačné aktivity spojené s predškolskou prípravou a pobyt vonku s rešpektovaním karanténnych opatrení. K práci sa reálne dostanem popoludní až podvečer, kedy riešim všetko potrebné - čítam rozpísané diplomové práce, pripravujem materiály v rámci dištančnej formy vyučovania, komunikujem so študentami, kontrolujem im vypracované témy, ktoré som zadala a zapisujem ich hodnotenia. K vlastnej práci sa dostanem až vo večerných hodinách, kedy spisujem výsledky svojho výskumu do práce alebo ako podklad pre podanie grantu. Zaujímavé v našom prípade je, že obaja s manželom sme vedeckí pracovníci a niektoré z pracovných vecí riešime spoločnými silami :)
Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?
Určite máme na Slovensku špičkových odborníkov a rozhodne nepochybujem o tom, že mnohí sa už zapojili a verím, že výsledky ich výskumu budú veľmi prínosné. V rámci toho, že sme domácnosť vedcov, problematiku SaRs-COV-2 spôsobujúcej ochorenie COVID-19 sledujeme veľmi pozorne. Obaja s manželom sme poskytli počítačový čas svojich osobných PC na tzv. proteínové simulovanie (@folding home). Mrzí ma, že nevieme urobiť viac. Ako organický chemik verím, že vedci z oblasti biomolekulárneho modelovania vyriešia presné fungovanie enzýmu angiotenzín konvertázy (ACE-2), pomocou ktorého vírus vstupuje do organizmu viazaním na jeho špecifické miesto. Pretože je tento enzým prítomný hlavne v pľúcnych alveolách ale aj v ďalších tkanivách (obličky, srdce, črevá), je účinok vírusu na organizmus taký devastačný a priebeh ochorenia náročný – samozrejme, záleží od prípadu a stavu poškodeného. Myslím si, že ak by sa identifikovalo miesto a mechanizmus účinku tohto enzýmu, bolo by možné navrhnúť aj liek, ktorý by aktívny komplex ACE2_SaRS-COV2 vyblokoval mechanizmom kompetitívnej alebo alosterickej inhibície enzýmu. Je to však len môj osobný prístup, ktorý by "rozviazal" ruky syntetickým chemikom v procese návrhu štruktúry a syntézy prípadného liečiva. Nebol by to však medikament na vírus ako taký, ale jeho účinok by súvisel s enzýmom a ja túto myšlienku vyslovujem len ako svoju osobnú hypotézu. Vývoj nového liečiva však može trvať aj desaťročie, kým sa vobec dostene do klinickej praxe. Dôverujem aj očkovaniu, avšak v súčasnosti ešte nie je na 100% vyvinutá aktívna vakcína na aktuálny koronavírus. Osobne ma mrzí, že vedci celosvetovo nespojili svoje sily a každý štát to rieši len v rámci svojich možností.
Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?
Veda ako taká vstupuje do povedomia ľudí veľmi opatrne. Všetci sme zaťažení bežným životom, kde sa záujem o vedu jednoducho nezmestí. Čo si však myslím je, že veda na Slovensku má svoje silné "korene". Máme tu množstvo vedeckých kapacít, nejednu celosvetovo uznávanú. Takže vedci medzi sebou o sebe vedia a vedia sa aj oceniť. Po opadnutí pandémie spôsobenej koronavírusom pravdepodobne nebude priestor, aby sa veda dostala do širšieho povedomia. Verím však, že zostane docenená aspoň do takej miery ako doteraz a že záujem o vedu neklesne. Faktom pre mňa je, že veda a viera sú dve veci na svete, ktorým absolútne verím.
Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?
Dôležité je sledovať opatrenia vydané vládou a nepodceňovať ich. Zbytočná je panika a stres, ale veľké škody môže narobiť aj zľahčovanie nariadení spojených s opatreniami, v horšom prípade ich nedodržiavanie. Treba si uvedomiť, že všetko má svoju cenu. Na jednej strane je náš život obmedzovaný, na druhej strane, pozrime sa na to, ako sa Slovensko drží medzi ostatnými krajinami ako jedna z mála krajín zvládajúca pandémiu. Netreba poľaviť ani globálne, tak isto ako každý z nás si musí uvedomiť, že je ohrozený a svojou prípadnou nezodpovednosťou môže ohroziť aj mnohých ďalších. Chce to iba zdravý rozum, pevnú vôľu a zodpovedný prístup.
Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma?
Keďže sme v období Veľkej noci, mohli by sme skúsiť experiment s vajíčkom. Škrupinka vajíčka je krehká a tvrdá a keď ho hodíme o zem, rozbije sa. Keď však vajíčko ponoríme na 24 hodín do octu, jeho obal zmäkne, po vybratí z octu a dôkladnom umytí a zbavení zmäknutej časti - získame tzv. skákajúce vajíčko, ktoré sa po hodení o zem odrazí ako loptička.
Zaujímavé môže byť aj tajné písmo. Stačí, ak si zoberieme lyžičku sódy bikarbóny a pridáme k nej dvojnásobné množstvo vody a premiešame. Do tejto suspenzie ponoríme vatovú tyčinku a na prázdny papier napíšeme "tajný" odkaz - treba písať väčšie písmená, ktoré však pri písaní nevidíme. Takto napísaný odkaz môžeme dať súrodencovi alebo rodičovi na rozlúštenie. Dotyčná osoba, ktorej bol tajný odkaz určený, si ho prečíta iba vtedy, keď potrie papier ríbezľovým džúsom. Je to princíp acidobázickej reakcie - sóda je zásada, džús je kyslý. Musí sa však použiť tmavý džús, aby písmo vystúpilo z tmavého pozadia.
Akú knihu aktuálne čítate? Akú knihu by ste odporučili našim čitateľom?
Aby som si trošku oddýchla od práce, ktorú robím celý deň, čítam jednoducho ženské romány, ktoré "zhltnem" v rámci voľnejších dní za deň dva. A preto po prečítaní sa mi dejové línie a postavy väčšinou "zlejú" dokopy, na čo prídem po opätovnom čítaní :-). Zaujal ma však pohľad muža na obdobu problémov riešených v ženských románoch a to knižka autora Petra Gregora: Utrpenie Mikuláša Horna. A samozrejme, vďaka našim deťom čítam detské knihy a rozprávky.
ZITA TOKÁROVÁ pôsobí na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave ako organický chemik.
Foto: Zita Tokárová